Reagoval tak na výsledky februárovej aukcie, ktoré v pondelok zverejnila
Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Štát si prostredníctvom
štyroch dlhopisov s rôznou dĺžkou splatnosti požičal celkovo 567
miliónov eur. V predchádzajúcich dvoch tohtoročných aukciách, riadnej aj
mimoriadnej, predal investorom cenné papiere za výrazne viac ako
miliardu eur.
"Možno tak konštatovať, že za vyšší objem predaja, vrátane
mimoriadnej aukcie na začiatku februára, môžu najmä trhové podmienky.
Treba však tiež dodať, že podstatná je aj cena, za ktorú si vieme
požičať," zdôraznil Kočiš s tým, že výnosy slovenských dlhopisov
prekonávajú v eurozóne už len tie talianske. Naopak, výnosy gréckych či
španielskych dlhopisov majú nižšiu rizikovú prirážku, aj keď pred
niekoľkými rokmi bol investormi požadovaný výnos na nich v porovnaní so
slovenskými aj dvojnásobný.
Od začiatku roka je podľa analytika vidieť zvýšenú motiváciu požičiavať
si na strane štátu. Súvisí to podľa neho s decembrovým znížením ratingu
SR agentúrou Fitch a možnosťou, že k zníženiu hodnotenia pristúpia v
najbližších mesiacoch aj ďalšie ratingové agentúry. To by mohlo znamenať
zvýšenie požadovanej rizikovej prirážky zo strany investorov. Obsluha
verejného dlhu by sa tak ešte viac predražila a rozpočet by bol pod ešte
väčším tlakom.
Analytik upozornil, že v hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa môžu vyskytnúť ďalšie trhliny. "Na
jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo
priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa teraz pridáva
aj reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové
zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom
zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia
vlády práva na Slovensku," argumentoval Kočiš s tým, že pokračovanie ekonomického rastu je do značnej miery priamo závisle práve na prostriedkoch z EÚ.
Zatiaľ Slovensku podľa analytika výrazne pomáha členstvo v eurozóne.
Investori tak s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté
pravidlá privedú SR späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. "V
horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov
nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému.
To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa
určite chceme vyhnúť," dodal Kočiš.